Virtualizácia úložísk

Ilustračný obrázok: Virtualizácia úložísk

Virtualizácia úložiska všeobecne predstavuje logický abstrahovaný pohľad na fyzické zariadenia pre ukladanie dát. Poskytuje metódu, pomocou ktorej môže veľký počet používateľov a aplikácií pristupovať k úložisku bez starostí o to, kde je úložisko fyzicky umiestnené a ako je spravované. Umožňuje v danom prostredí zdieľať fyzické úložisko medzi niekoľkými aplikačnými servermi a pozerať (aj z hľadiska správy) na fyzické zariadenia za virtualizačnou vrstvou, ako by išlo o jeden rozsiahly fond úložísk bez fyzických hraníc.

Virtualizácia sieťových úložísk prináša navyše dve dôležité možnosti:

  • Schopnosť maskovať alebo skrývať zväzky pred servermi, ktoré nie sú oprávnené na prístup k týmto zväzkom, čo pridáva ďalšiu úroveň zabezpečenia
  • Možnosť dynamicky meniť a zväčšovať zväzky podľa potrieb jednotlivých serverov

Týmto spôsobom je možné pozerať v zásade na akýkoľvek disk s výnimkou lokálne pripojených diskových jednotiek. Virtualizácia úložiska sa najčastejšie uplatňuje pre veľké diskové polia SAN (Storage Area Network), ale je možné ju takisto dobre uplatniť pre rozdelenie lokálneho pevného disku v stolovom počítači na logické oblasti, ako pre polia RAID (Redundant Array of Independent Disks), správu zväzkov, virtuálnu pamäť, systémy súborov alebo virtuálnu pásku. Veľmi jednoduchým príkladom je presmerovanie priečinkov vo Windows, ktoré umožňuje, aby informácie v určitom priečinku boli uložené na ľubovoľnej jednotke prístupnej v sieti. Siete SAN predstavujú oveľa výkonnejší (a zložitejší) prístup. V rozsiahlych sieťach sa už dlhší čas s výhodou používajú technológie SAN, ktoré oddeľujú úložisko od serverov a pripájajú ho priamo k sieti. Siete SAN umožňujú zdieľať úložisko v rámci siete a podporujú tak vysoko škálovateľné a flexibilné prideľovanie prostriedkov úložiska, vysoko efektívne riešenie zálohovania a lepšie využitie úložiska.